V 70. rokoch 20. storočia sa objavili praktické aplikácie poháňané pokrokmi v rôznych technológiách, ktoré viedli k vzniku robotov, ako sú séria PUMA a roboty SCARA. Nasledujúce obdobia zahŕňali poklesy a oživenia, pričom celosvetový predaj rástol od roku 2014 do roku 2018 a predpokladá sa, že od roku 2019 do roku 2021 bude rásť v priemere o 14 % ročne. Vývoj sa v jednotlivých krajinách líšil: USA viedli vo výkone a inteligentných technológiách, Japonsko sa neskôr stalo „kráľovstvom robotov“, Nemecko ťažilo z rastu poháňaného „priemyslom“, rozvinutým odvetvím a teoretickým vývojom.4
Pokiaľ ide o definíciu, v dôsledku technologického pokroku nie je definícia priemyselných robotov ešte definitívne stanovená, ale majú štyri významné charakteristiky: špecifickú mechanickú štruktúru, všestrannosť, rôzne stupne inteligencie a nezávislosti. Metódy klasifikácie sú rôznorodé: na základe súradnicových charakteristík ich možno kategorizovať na karteziánske súradnice, valcové súradnice atď.; na základe metód riadenia ich možno rozdeliť na ne-servoriadenie a servoriadenie; môžu byť tiež klasifikované podľa topológie, úrovne inteligencie, typu pohonu a úlohy, pričom každá kategória má svoje vlastné charakteristiky a použiteľné scenáre.
Pokiaľ ide o základné komponenty, priemyselný robot pozostáva z troch častí: tela robota (manipulátor vrátane robotického ramena, pohonných a prevodových zariadení a snímačov), riadiaceho a riadiaceho systému a učenia. Medzi kľúčové parametre patria stupne voľnosti (označujúce flexibilitu, zvyčajne 3-6), presnosť polohovania a opakovateľnosť (presnosť merania polohy), rozlíšenie (minimálna vzdialenosť pohybu kĺbu alebo uhol natočenia), pracovný rozsah (sada dosiahnuteľných bodov na koncovom efektore), maximálna rýchlosť (ovplyvňujúca účinnosť) a nosnosť (maximálna hmotnosť, ktorú môže vydržať počas prevádzky).
Nakoniec sa uvádza, že priemyselné roboty sú široko používané v mnohých odvetviach špičkových{0}}technológií a budúce trendy vývoja sa zameriavajú na štyri aspekty: inteligenciu (zlepšenie funkcií detekcie a úsudku), kolaboratívne riadenie (optimalizácia integrácie ľudského-stroja a viacerých-zariadení), štandardizáciu a modularizáciu (zníženie nákladov a zlepšenie efektívnosti) a nové mechanické konfigurácie (prispôsobenie zložitým operáciám).
